Šikana sa stala fenoménom dnešnej doby. Čoraz častejšie a čoraz intenzívnejšie sa v médiách vyskytujú správy o násilí medzi žiakmi na základných či stredných školách, ktoré v mnohých prípadoch končia fatálne. Práve preto je nevyhnutné sa týmto problémom venovať a mladým ľuďom ukázať možnosti riešenia takýchto konfliktných situácií.
Nedávny prípad šikany na základnej škole v Parchovanoch v okrese Trebišov s tragickým koncom opäť oživil diskusiu súvisiacu s týmto fenoménom [1]. Rovnakú vlnu diskusie a nevôle vyvolal aj prípad šikanovania 11-ročného dievčaťa v Miloslavove v roku 2022 [2]. Zabúdať však netreba ani na ďalšie menej medializované prípady takéhoto správania. Aj keď konflikty medzi žiakmi sa na školách vždy vyskytovali, vyskytujú a budú vyskytovať, je nevyhnutné podniknúť také opatrenia, ktoré by takéto správanie minimalizovali a nedovolili mu prerásť do šikanovania.
Aj keď nie každý konflikt medzi žiakmi je možné považovať za šikanu, je nevyhnutné sa každým takýmto konfliktom zaoberať a preveriť ho. Bežný, jednorazový neriešený incident medzi deťmi sa môže stupňovať a vyvrcholiť v šikanu, ktorej následky môžu byť fatálne.
Čo je teda možné považovať za šikanu? Za šikanu je možné považovať systematické, dlhodobé, cieľavedomé ubližovanie (fyzické alebo psychické) dieťaťu, ktoré sa zvyčajne nevie účinne brániť útoku agresora alebo agresorov. Smernica Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu č. 36/2018 hovorí, že šikanou je správanie žiaka, ktorého úmyslom je ublíženie, ohrozenie alebo zastrašovanie iného žiaka alebo úmyselný, spravidla opakovaný útok voči žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia alebo nemôžu účinne brániť [3]. Podstatou šikanovania je teda:
Výskyt šikany je škola POVINNÁ riešiť! Práve preto by každé dieťa malo vedieť čo robiť, v prípade ak sa stane obeťou šikanovania, prípadne ak vie, že niekto iný sa stal obeťou šikanovania. Tu je 5 rád, ktoré by si malo zapamätať každé dieťa:
Cieľom agresora je nahnevať ťa, ponížiť ťa, uraziť ťa. Práve preto sa snaž zachovať pokoj, neukazuj im, ako sa cítiš a nedaj najavo, že to, čo ti povedal alebo ti urobil ťa nahnevalo, ponížilo, urazilo, či vystrašilo. Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchni a premýšľaj o niečom, čo ťa robí šťastným (napríklad dobrá známka z testu, hra so psom alebo niečo zábavné, čo plánuješ robiť so svojou rodinou a kamarátmi). Práve to môže pomôcť zvládnuť tvoje emócie. Zároveň pri tom dodržiavaj reč tela, ktorá bola popísaná v bode 1.
Šikana sa nemusí objaviť len v offline svete, ale aj online. V prípade kyberšikany je veľmi dôležité uschovať čo najviac dôkazov o šikane, ako len je možné. Ak ti niekto posiela smsky, e-maily, správy na sociálnych sieťach, v ktorých ťa uráža, zosmiešňuje alebo akokoľvek inak ti ubližuje, urob si screenshoty a uschovaj si ich. Rovnako tak aj v prípade šikany v offline svete, ak máš nahrávky či videá, určite si ich ulož. V prípade, ak sa takéto správanie začne objavovať opakovanie, môžeš tieto snímky obrazovky využiť ako dôkaz, vďaka ktorému bude agresor potrestaný. V žiadnom prípade však agresora týmito dôkazmi nevydieraj. To by mohlo agresora ešte viac vyprovokovať.
Nesnaž sa tomu kto ťa šikanuje pomstiť či ublížiť. Tvoju situáciu by to mohlo len zhoršiť alebo ťa to dostať do problémov. Na jednej strane by to mohlo agresora vyprovokovať k ešte horšiemu správaniu, len aby „ti dal príručku“. Na druhej strane by to mohol agresor nahlásiť, že si mu ublížil, a tým by sa z teba ako z obete šikanovania mohol veľmi ľahko stať agresor, ktorý bude za takéto konanie potrestaný.
Najdôležitejšia rada na záver. Nesnaž sa situáciu za každých okolností vyriešiť len ty sám. Niekedy jednoducho každý človek potrebuje pomoc. To, že ťa niekto šikanuje nie je tvoja vina, naopak, je to vina agresora, ktorý by mal byť za takéto správanie potrestaný. Práve preto je dobré sa niekomu zdôveriť. Vyber si niekoho komu veríš, či už je to rodič, starý rodič, starší súrodenec, niekto z príbuzných, učiteľ, tréner, kňaz, školský psychológ alebo ktokoľvek dospelý, ktorého osobne poznáš. V takomto prípade určite nejde o „žalovanie“ či priznanie „slabosti“, práve naopak, ide o čin odvahy. Ak aj napriek tomu nedokážeš o svojom probléme povedať nikomu z vyššie uvedených osôb do očí, je možné využiť aj anonymné linky pomoci, na ktoré kontakty nájdeš nižšie.
Spočiatku sa každý problém môže zdať veľký či neriešiteľný, ale nie je to pravda. Nikto nemá právo ti ubližovať. Každý, kto ti ubližuje má byť za to potrestaný. Nikto nemá trpieť. Tak, ako tebe záleží na iných ľuďoch, aj iným záleží na tebe. Pomoc existuje!
